Malý horor

Ako malú ma desila jedna reklama na vysávanie. V koberci tam žili rôzne desivé príšerky ako roztoče alebo hmyz a ten prístroj je všetky nasával dovnútra, kde sa udusili prachom. Možno práve preto, som mala odjakživa k tomuto typu domácich prác prirodzený odpor. Radšej som mala lesklé povrchy bez chlpov, ktoré stačilo zamiesť a jednoducho utrieť handrou. To mi nikdy nevadilo.

Čarovná pokrývka

Aj v našej izbičke sme mali len obyčajné linoleum, ktoré malo tak trochu motív dreva. A pritom by sa u nás určite pekne vynímal nejaký detský koberec . Mohli by na ňom byť princezné alebo napríklad nejaké úryvky z rozprávok od Walta Disneyho. So sestrou sme milovali rozprávky napríklad o gumových medvedíkoch, ktoré bežali každú sobotu ráno. Žili v hlbokom lese v jednom veľkom dube, kde mali domček. Ešte si dokonca spomeniem na ich mená: Babča, Brepta, Brúča, Bíďa, Bára a potom tam bol ešte jeden ich kamarát taký jedák, ale už neviem, ako mu hovorili. Myslím si, že to bol Brumla, ale nie som si už celkom istá. Zbierali také drobné plody, z ktorých potom vyrábali čarovnú šťavu, vďaka ktorej boli veľmi silní. Dokázali tak premôcť aj svojich úhlavných nepriateľov a to kniežaťa Ignora a jeho bandu tupounov.